Čajovňa v podkroví. Ako sa to celé začalo?

Príbeh našej Čajovne v podkroví sa začal odvíjať dávno v mojej minulosti. Ako to presne bolo a ako sme dospeli k čajovni, na to si pokúsim spomenúť práve v tomto článku.

Už od kedy som začal pracovať, uvedomoval som si, že to nie je cesta, ktorou sa chcem uberať. Bol som mladší, nechápal som, prečo musím čakať, kým všetci kolegovia predo mnou vymrú, kým sa dostanem do nejakej lepšej funkcie. Šéfove rozhodnutia sa mi zdali nezmyselné.

Tak som začal premýšľať, ako si zarobiť, aby ma to aj bavilo a aby som aj niečo vytvoril. Bolo to 23.3.2004, dal som sa na podnikanie. Založil som si živnosť a popri práci rozvíjal svoje aktivity. Začal som robiť webstránky, predávať počítače a dokonca som chvíľu robil aj “poisťováka”. Celé dni sme s kamarátom posedávali v štýlovom bare, kde hrala super
muzika, krásne čašníčky, kamarátsky majiteľ – no jednoducho pohoda. A vtedy som sa rozhodol, že raz budem vlastniť malý bar, kaviareň alebo čajovňu. No posedávaním v cudzej kaviarni to asi nedosiahnem.

Začal som plniť svoj sen. Pilnejšie pracovať, veľa sa učiť, nadväzovať kontakty a hlavne snívať. Medzičasom som sa šťastne oženil a získal aj super švagrinú a obrovskú hlučnú rodinu.

Trochu odbočím a spomeniem, že som sa u svokrovcov naučil nahlas rozprávať, lebo ma nikto nepočul a moja mamka si začala sťažovať na bolesť hlavy, keď u nich začneme zo ženou o niečom vášnivo debatovať.

Ako plynul čas usmialo sa na mňa šťastie, Pán Boh požehnal, či niečo podobné. Pred Vianocami som stretol kamaráta z detstva, ktorý mi porozprával, že robí pre nejakú spoločnosť, do ktorej by ma chcel zapojiť, kopa výhod, pyramída… Keďže tieto spolky neuznávam a mám svoje skúsenosti z poisťovníctva pre OVB, povedal som mu, že ma to nezaujíma. On stále nástojil, až som z nostalgie súhlasil, že sa s ním a jeho oblastným riaditeľom stretnem na káve.

Tak a to je zatiaľ všetko. Keďže je to dlhý príbeh pokračovanie na budúce.