Srdečne Vás pozývam na sobotný koncert 5. 12. 2009 od 20:00 u nás v Čajovni v podkroví.
Jazzovo – bluesovým večerom nás bude sprevádzať Tim Ramblin a Matej Skalnický.
Koncert: Ika Kraicová
V sobotu 21. 11. 2009 privítam v Čajovni v podkroví folkovú speváčku z Trnavy Iku Kraicovú.
http://ika.ttlitklub.sk
http://www.myspace.com/ikakraicova
Ika Kraicová po dvojročnej spolupráci s Idou Kelarovou vykročila z vlastného tieňa,
aby naplno rozvinula svoj skrytý talent na samostatných sólových vystúpeniach.
Už prvý dojem z jej účinkovania nenechá poslucháča ľahostajným.
Na pódiu stojí speváčka s dlhými čiernymi vlasmi a tvárou, prezrádzajúcou vyzretú
ženskú osobnosť. Oblečené má šaty s mierne etnickým nádychom. V hnedých rukách
tajuplnej ženy Balongy z rovnomennej piesne drží gitaru, ktorá harmonizuje s celkovým
speváčkiným výrazom. Toto všetko však prestane byť dôležité, len čo sa Ika nadýchne a
prvýkrát udrie do strún. Jej hlas, to je hlas plnokrvnej Amazonky s temperamentom
mladého žrebca. Ešte aj v baladicky ladených piesňach Vlčích žien sa v ňom skrýva
farbistá mozaika emocionálnych výrazov. Vášeň, hĺbka a hnev, radosť s prvkami bolesti,
smútok, ktorý však nie je žalostením, ale najmä tušením niečoho nevypovedaného,
takmer hriešneho. Po prvých tónoch a slovách je jasné, že poslucháč má pred sebou
speváčku s nevšedným umeleckým vybavením a sviežim, nezabudnuteľným prejavom.
Zdroj: Ika
Nežná revolúcia – 17. november 1989
Dnes to je dvadsať rokov od nežnej revolúcie, keď sa začala transformácia nášho štátu a našej spoločnosti. Mnoho vecí sa zmenilo, no o to viac ľudí zotrváva tam, kde boli predtým. Jediné, čo sa ich dotklo, je skoro bezhraničný konzum, ktorý dovtedy neexistoval. V dobe, keď sa všetci oháňajú tým, ako sa máme počas celého života vzdelávať, je beznádejne slabá politická, ekonomická a občianska uvedomelosť.
Mladá generácia sa k týmto témam stavia chladne a bez záujmu. Uvedomovať si svoje povinnosti začínajú, až keď im šliape na krk kríza a občas ani vtedy nie. Nečudo. Nemali sa to od koho naučiť. Ich rodičia sa za dvadsať rokov naučili používať mikrovlnky, počítače a kade-aké nové fígle, no postoj mnohých k štátu, k svojim povinnostiam, zostal na úrovni spred roka 1989. Stále sa spoliehajú, že sa o nich niekto postará. Budúcnosť predsa nie je taká priamočiara. Štát tu nie je preto, aby sa postaral o občana a riešil jeho problémy, prácu, zdravie, vzdelanie a blahobyt.
Štát má občanovi za jeho dane poskytnúť určité služby. Služby, ktoré si určí občan sám. Nie štát je strojcom občanovho blahobytu, ale sám volič svojim rozhodovaním. Svojim zodpovedným rozhodnutím a nie slepým nasledovaním nejakých populistických, dočasných a neefektívnych riešení. Do služieb poskytnutých štátom samozrejme musí spadať aj sociálna pomoc. To sa dá iba tak, že človek bude sám a zodpovedne rozhodovať o svojom osude. Nie sa spoliehať na sociálny systém. Na to však treba viac, ako len slepo nasledovať, treba trocha porozumieť politike, trocha ekonomike a hlavne si byť vedomý, čo všetko musí človek spraviť, aby prosperoval. Treba porozumieť politike, ktorá umožní človeku, aby sa o seba postaral a nie brzdiť tento proces.
Sloboda, to je povinnosť rozhodovať o svojom živote. Či chceme alebo nie, náš život je úzko spätý zo štátom, ekonomikou a aj politikou. Politika v štáte je obrazom občianskeho povedomia.
Tak a aby som to odľahčil, uvediem tu pár odkazov na videá o novembri 1989, ktoré zverejňuje Fedor Gál na svojom blogu a sú aj na www.tyzden.sk v rubrike „Kauzy“. Sú to krátke dokumenty o tom, ako to vnímali priami aktéri zo všetkých skupín ľudí, ktorí aktívne prispeli k zmene a mnohí aj po dvadsiatich rokoch prispievajú.
Pred búrkou
17. november 1989
Dobré ráno Slovensko
Maďarská nezávislá iniciatíva
Vznik Verejnosti proti násiliu
Študentské hnutie
… do vlastných rúk
Študenti do ulíc
Verejnosť proti násiliu na námestia
Čo dokáže ulica
Verejnosť nie je dav
Človek v dave
Mediálna revolúcia
Generálny štrajk
Ahoj, Európa!
Košice nie sú Bratislava
Zmena pri kormidle
Mózartov dom
Väzenia sa búria
Komu moc?
Budovanie právneho štátu
Nacionalizmus
Český pohľad
Voľby 1990
Po dvadsiatich rokoch
USB prehrávač vinylových platní – Linos
Máte radi retro v podaní vinylových platní? Potrebujete vysokú mobilitu a k tomu moderný dizajn? Riešením je USB prehrávač vinylových platní s názvom Linos. Navrhol ho dizajnér Charlie Pyott. Tento podarený návrh som našiel počas svojho surfovania na webovej vlne inšpirácií. Škoda, že sa nedá kúpiť.
Monthy Python's oslávia štyridsiatku
Pre niektorých primitívny, nezmyselný, urážlivý a nič nehovoriaci britský humor. Našťastie iba pre menšinu. Pre mnohých sú Monthy Python’s už štyridsať rokov stelesnením intelektuálneho, občas infantilného a nič nešetriaceho humoru.
5. októbra 1969 odvysielala BBC prvý diel programu Lietajúci cirkus Montyho Pythona. Šestica nadšencov pre divadlo John Cleese, Eric Idle, Graham Chapman, Terry Jones, Michael Palin a američan Terry Gilliam od tej chvíle neprestajne ovplyvňovali obraz britského humoru. Nesmiem však zabudnúť aj na neoficiálnu siedmu členku, herečku Carol Cleveland, ktorá stvárňovala ženské postavy. Dovolím si tvrdiť, že keď sa povie britský humor, každému sa asociuje nejaká scénka práve z tvorby Monthy Python’s.
Počas rokov 1969 až 1983 nakrútili 45 dielov Lietajúceho cirkusu Montyho Pythona a tri celovečerné filmy. Na ich prvý film Svätý grál (1975) im finančne dopomohli rockoví velikáni ako Led Zepelin, Pink Floyd a Jethro Tull. Po obrovskom celosvetovom úspechu nasledoval film Život Briana (1979). Satirický a nič nešetriaci pohľad na náboženské pokrytectvo. Posledným spoločným filmom bola snímka Zmysel života (1983).
Tento rok sa môžeme tešiť na nový dokument Monty Python: Almost The Truth (The Lawyer’s Cut), teda Monty Python: Takmer pravda (Právnická verzia), ktorý predstavuje životné príbehy členov zoskupenia.
Nakoniec ešte spomeniem, že Monthy Python´s nie je len o filme a televízii. Na ceste do mojej knižnice je aj dvojdielne knižné vydanie Monty Python´s Flying Circus – Nic než slova v českom preklade Petra Palouša.
Koncert: Ľubica Christophory
Na začiatok mesiaca október (3.10.2009 o 20:00) sme pripravili v Čajovni v podkroví ďalší koncert. Ľubica Christophory je pesničkárka, pôsobiaca v Čechách a na Slovensku. Žánrovo je to pravé etno, tak ako sa patrí. Hudba v jej podaní sa skladá z gitary a uchvacujúceho hlasu. Texty piesní odznejú v slovenskom, českom, poľskom a ukrajinskom jazyku.
OpenMind 2009 – pohľad späť
S viac ako týždňovým odstupom od festivalu OpenMind 2009 a uležanými myšlienkami v hlave, skúsim napísať ako bolo.
Spočiatku stres okolo výstavných panelov, ktoré sa z ničoho nič stali v našom kultúrou nasiaknutom meste nedostatkovým tovarom. Došlo k zrušeniu výstav dvoch autorov. Sorry chalani, uprednostnil som Petru Chládkovú, ktorá ešte u nás v čajovni ani v Galante nevystavovala. Videl som na nej, že sa jej veľmi páčilo. Dostala CD s podpisom od svojich obľúbencov, kapely Longital a Kalimu (Koloman Kertész Bagala – vydavateľstvo literarnyklub.sk) venovala svoju kresbu. Mám pocit, že ho to tiež potešilo. Takže ja sa radujem tiež. Iba ma trocha mrzí, že práve jej regionálna telka nevenovala žiadnu pozornosť, i keď som na ňu upozorňoval.
Všetko ostatné začalo dobre. Čajovňa varila čaje, tento rok už v ľudských podmienkach. Miloško bol prvý platiaci návštevník. Kapely prišli neskoro, tak ako sa patrí. Následne sa začali neskoro ozvučovať. Z toho vzniklo zhruba hodinové meškanie. Poučený skúsenejším kamarátom z tejto branže, som rázne zakročil a prvé dve kapely, aj keď z ťažkým srdcom hrali len polovicu plánovaného času. Ostatné skupiny hrali už skoro podľa plánu.
Ľudia postupne pribúdali a atmosféra sa zlepšovala. Vo vynovenej kinosále sa dvakrát premietal film Domov, na ktorý som dostal len samé dobré ohlasy. Škoda, že som naň nemal čas. Kaliho vydavateľstvo literárnyklub.sk prezentovalo román História od Petra Šuleja. Nebol som priamo pri tom, no po malom čítaní na veľkom pódiu som počul zo sály nadšený potlesk. Predali zopár knižiek (kúpil som si hneď dve). Dúfam, že boli aspoň natoľko spokojný ako ja.
Chcem poďakovať fotografom, ktorí spravili parádne fotky. Sú to Lenka Lochánová, Marika Kalmárová a Marek Koller. Ich fotky nájdete v galérií na stránke festivalu OpenMind.
Čo teda do budúcna? Ak zoženieme dosť prostriedkov, pokúsime sa zorganizovať OpenMind aj v roku 2010. Už tento ročník bol o 100% lepší ako vlaňajší, tak sa máte na čo tešiť. Dúfam, že nám bude narastať počet návštevníkov a spokojnosť medzi nimi.
Ešte pár odkazov k festivalu:
Priamo na akcii sa zúčastnil reportér zo servera www.reporter24.sk kde je aj článok o festivale OpenMind
RTV Krea natočila krátky spot, ktorý je v ich spravodajskom archíve , odvysielali ho 22.9. 2009.