Dnes to je dvadsať rokov od nežnej revolúcie, keď sa začala transformácia nášho štátu a našej spoločnosti. Mnoho vecí sa zmenilo, no o to viac ľudí zotrváva tam, kde boli predtým. Jediné, čo sa ich dotklo, je skoro bezhraničný konzum, ktorý dovtedy neexistoval. V dobe, keď sa všetci oháňajú tým, ako sa máme počas celého života vzdelávať, je beznádejne slabá politická, ekonomická a občianska uvedomelosť.
Mladá generácia sa k týmto témam stavia chladne a bez záujmu. Uvedomovať si svoje povinnosti začínajú, až keď im šliape na krk kríza a občas ani vtedy nie. Nečudo. Nemali sa to od koho naučiť. Ich rodičia sa za dvadsať rokov naučili používať mikrovlnky, počítače a kade-aké nové fígle, no postoj mnohých k štátu, k svojim povinnostiam, zostal na úrovni spred roka 1989. Stále sa spoliehajú, že sa o nich niekto postará. Budúcnosť predsa nie je taká priamočiara. Štát tu nie je preto, aby sa postaral o občana a riešil jeho problémy, prácu, zdravie, vzdelanie a blahobyt.
Štát má občanovi za jeho dane poskytnúť určité služby. Služby, ktoré si určí občan sám. Nie štát je strojcom občanovho blahobytu, ale sám volič svojim rozhodovaním. Svojim zodpovedným rozhodnutím a nie slepým nasledovaním nejakých populistických, dočasných a neefektívnych riešení. Do služieb poskytnutých štátom samozrejme musí spadať aj sociálna pomoc. To sa dá iba tak, že človek bude sám a zodpovedne rozhodovať o svojom osude. Nie sa spoliehať na sociálny systém. Na to však treba viac, ako len slepo nasledovať, treba trocha porozumieť politike, trocha ekonomike a hlavne si byť vedomý, čo všetko musí človek spraviť, aby prosperoval. Treba porozumieť politike, ktorá umožní človeku, aby sa o seba postaral a nie brzdiť tento proces.
Sloboda, to je povinnosť rozhodovať o svojom živote. Či chceme alebo nie, náš život je úzko spätý zo štátom, ekonomikou a aj politikou. Politika v štáte je obrazom občianskeho povedomia.
Tak a aby som to odľahčil, uvediem tu pár odkazov na videá o novembri 1989, ktoré zverejňuje Fedor Gál na svojom blogu a sú aj na www.tyzden.sk v rubrike „Kauzy“. Sú to krátke dokumenty o tom, ako to vnímali priami aktéri zo všetkých skupín ľudí, ktorí aktívne prispeli k zmene a mnohí aj po dvadsiatich rokoch prispievajú.
Pred búrkou
17. november 1989
Dobré ráno Slovensko
Maďarská nezávislá iniciatíva
Vznik Verejnosti proti násiliu
Študentské hnutie
… do vlastných rúk
Študenti do ulíc
Verejnosť proti násiliu na námestia
Čo dokáže ulica
Verejnosť nie je dav
Človek v dave
Mediálna revolúcia
Generálny štrajk
Ahoj, Európa!
Košice nie sú Bratislava
Zmena pri kormidle
Mózartov dom
Väzenia sa búria
Komu moc?
Budovanie právneho štátu
Nacionalizmus
Český pohľad
Voľby 1990
Po dvadsiatich rokoch
nemalo toto byt publikovane az 17.11.? :-)
pôvodne áno, no potom som si to rozmyslel ale nezmenil som text ;-)
Významné výročie. Padol jeden hlúpy režim, ktorý zo všetkých spravil stádo podliehajúce strachu, formalizmu a apatii. To však neznamená, že aj dnes je všetko ideálne, ale ako povedal jeden môj už nebohý známy, že radšej žiť v tejto dekadentnej demokracii, ako v komunizme.