Povinné údaje podnikateľov na webe

zakony-srPri tvorbe webstránky pre firemného zákazníka sa často zabúda na jeden základný fakt. Internetová stránka je oficiálna komunikácia podnikateľa (živnostníka) so zákazníkom, prípadne štátnou správou.

Podľa ustanovenia § 3a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, je povinné uvádzať obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania, právnu formu právnickej osoby, identifikačné číslo, zápis v obchodnom registri alebo v inej evidencii podnikateľov a číslo zápisu. Ak uvádza výšku imania tak aj rozsah jeho splatenia. Tieto údaje je povinné uvádzať aj na internetovej stránke.

Zákon síce nijako nešpecifikuje, čo je firemná prezentácia a čo nie. Za firemnú stránku by som pokladal napríklad web prezentujúci značku, službu alebo produkt. Príkladom je značka T-Com, za ktorou stojí firma Slovak Telekom, a.s. Na stránkach spoločnosti Slovak Telecom je vždy jednoducho vyhľadatelné, kto daný produkt poskytuje, kto zaň zodpovedá alebo komu značka patrí. Nie je problém vyhľadať podrobnosti o fungovaní firmy, výročné správy a podobne.  Osobne pokladám stránku s takýmito údajmi za dôveryhodnejšiu. Eshop bez takýchto údajov rovno opúšťam. Samozrejme v prípade živnostníka alebo malého podnikateľa, nie je potrebné publikovať výročné správy. Úplne postačia zákonom určené údaje, na základe ktorých sa už dá ostatné nájsť.

I napriek možnej strate dôveryhodnosti mnoho klientov a tvorcov, buď z nevedomosti alebo schválne, takéto informácie na stránke neuvádza. Stretol som sa s klientom, ktorý mal obavy zo zneužitia daných údajov, i keď sú čiste verejného charakteru.

Postih zo strany zákona

Zatiaľ som sa nestretol a ani nepočul o prípade, kedy by obchodná inšpekcia námatkovo kontrolovala dodržiavanie tejto povinnosti na internete. Témou sa zaoberal aj Jan Řezáč z českej republiky, v článku Povinnosti podnikatelů na webu, kde konštatoval podobnú situáciu ako u nás.

Vhodné umiestnenie povinných informácie môže byť napríklad:

  • pätička stránok
  • stránka kontaktov
  • tiráž a právne ustanovenia stránok
  • zvláštna stránka s fakturačnými údajmi

Ak sa jedná o zvlášť stránku, tak by mala byť dostupná z každej inej stránky daného webu. Napríklad odkazom umiestneným v pätičke.


Sponzorský link

Kompletný servis pre spoločnosti
Zakladanie, zmeny, ISO 9001, znalecké služby, prieskum trhu. Zaujímave zľavy pre stálych klientov. Pozrite si naše referencie.
http://bgservices.eu


Presné znenie zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov

§ 3a

(1) Každý podnikateľ je povinný na svojich obchodných listoch a objednávkach vyhotovených v písomnej alebo elektronickej forme (ďalej len “obchodné dokumenty”) uvádzať obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania, právnu formu právnickej osoby a identifikačné číslo, ak je pridelené. Podnikatelia zapísaní v obchodnom registri alebo v inej evidencii podnikateľov uvádzajú aj označenie registra, ktorý podnikateľa zapísal, a číslo zápisu. Ak podnikateľ na svojich obchodných dokumentoch uvádza výšku základného imania, musí uviesť aj rozsah jeho splatenia.

(2) Údaje podľa odseku 1 je podnikateľ povinný uvádzať aj v písomnom úradnom styku.

(3) Údaje podľa odseku 1 je podnikateľ povinný uvádzať aj na svojej internetovej stránke, ak ju má zriadenú.

Podnikateľ po slovensky.

Zaplatiť alebo nezaplatiť človeku, čo nedodrží svoje slovo? Oplatí sa byť k ľuďom seriózny, alebo je to iba prejav slabosti? Vrámci môjho mini podnikania tu mám ďalší problém, ktorý nemôžem odmietnuť riešiť a tak sa s ním popasujem. Vlastne my všetci v Čajovni.

Ako to už býva, keď človek niečo prevádzkuje, sú aj náklady. Nákup tovaru, nejaký plat, nájomné a energie. Práve o energie sa v tomto zapeklitom prípade jedná. Budova, v ktorej sídli naša Čajovňa v podkroví, funguje tak trocha svojským spôsobom. Majiteľom platím nájomné, ktoré je primerané mestskej časti aj rozlohe. No energie platíme “správcovi” budovy. V čom je teda ten problém? Osobne by som to pomenoval ako neserióznosť, no nechcem sa oficiálne vyjadriť, až kým to všetko neprebehne. Tak teda, platíme preddavky. Na faktúre sa to volá “záloha režijných nákladov”, v ktorých je zarátaná voda, elektrika, kúrenie, upratovanie spoločných priestorov a síce to nie je napísané, ale určite aj nejaké to správcovské. Keď sme sa nasťahovali, tak sme s pánom správcom nepodpísali žiadnu zmluvu a nájomná zmluva nijak neošetruje ďalšie platby okrem nájomného. Bolo nám však prisľúbené, že raz ročne bude zúčtovanie, tak ako je to bežné v domácnostiach a vlastne všade inde.

Rok už ubehol a zúčtovanie nikde. Pred mesiacom som si dal námahu a začal som zisťovať, ako to bude ďalej. Čas platenia ďalších preddavkov sa blížil a nám sa peniaze v rozpočte trocha priškrtili. Určite to poznáte, leto, teplo, nemáte takú chuť na čaj. I keď čaj osvieži viac ako studená malinovka a my tiež podávame ľadové čaje. No tomu budem venovať iný článok. Zavolal som pánu správcovi, že aký teda bude postup a kedy môžem čakať zúčtovanie. Prisľúbil mi, že koncom mája mi dá presné vyúčtovanie, kópie faktúr energií, aby som si to mohol pozrieť a vyrúbi mi nové preddavky podľa mojej spotreby. Samozrejme sa dušoval, že určite tam mám preplatok a bude mi vracať. Ako inak, nestalo sa tak.

Mimochodom, za celý ten rok nebol schopný prísť a odpísať si merače. Ešteže som si ich nechal namontovať. Predstavte si, že ani jeden nájomník v budove nemá vlastný elektromer, vodomer, jednoducho nič. Okrem mňa! A tu sa dostávame k podstate problému. Čo keby som prišiel do vašej firmy, zmeral metre štvorcové, vynásobil to nejakou cenou a to budú vaše náklady za energie. Samozrejme dá sa vypočítať všetko, no situácia sa mení tým, že ja nemám jedno celé poschodie kancelárií, ale jedno celé poschodie, ktoré ja čajovňou. Žiadnych 20 počítačov, žiadnych 20 zamestnancov na 8 hodín denne. Iba dvaja obsluhujúci, jedna kanvica, mikrovlnka, chladnička a až jeden počítač. Bez hostí by sme sa zmestili do kancelárie 5×5 metrov. Namiesto toho máme 143,69m2. Osvetlenie? Ale kdeže. Tlmené svetlo, úsporné žiarovky, tichá hudba. Kto by už čakal v čajovni reflektory, hudobnú aparatúru o sile 1000W a vírivú vaňu?

No a tak po roku prenájmu priestorov, z čoho čajovňa funguje asi šesť mesiacov je naša spotreba momentálne cca 4190kWh elektriny, a 47m3 vody. Tak a teraz trocha matematiky. Celkovo preddavok činí viac 130 000 Sk. Áno, vidíte dobre. Cena je dosť vysoká na to aby som to len tak nechal plávať. Cena elektriny sa tento rok cca 3,69 Sk/kWh. Cena vody je na rok 2008 32,01 Sk/m3 a stočné je 29,16 Sk/m3. K tomu prirátame nejaké to kúrenie, ktoré by už mohlo byť vyrátané podľa m2. Ale aj tak si myslím, že suma našej spotreby nebude taká vysoká. Ešteže nám namontovali vlastný kotol a oddelili nás od zbytku budovy. Na ďalší rok o problém menej.

Ďalšou zaujímavosťou je, že pán správca nám už dodal faktúru na ďalšie obdobie s rovnako vysokou sumou ako doteraz. Vyúčtovanie samozrejme nikde. Len samé výhovorky, odsunutie termínu vyúčtovania na koniec júna a drzosť tvrdiť, že preddavok aj tak musím zaplatiť. Takže ja mám investovať svoje peniaze do vačku niekoho na rok len tak? Nie, neinvestujem. Rozhodol som sa odsunúť platbu za faktúru, do doby vyúčtovania. Žiaľ áno, stal som sa neplatičom. Neplatičom z donútenia. Stal som sa tým, čo som sám zavrhoval. Som predsa slovenský podnikateľ!

Stretnutie profesionálov na volnej nohe

logo na volne nozeKoncom mája sme sa zúčastnili stretnutia profesionálov na voľnej nohe. Stretnutie sa konalo v Moravských Beskydoch.
Trojdňová idylka v hoteli Sulov bola to, čo sme práve potrebovali. Odpočinok, inšpiráciu, dobrý čaj a spoznanie úžasných ľudí.

Hanka to popísala najlepšie z nás a tak tu uverejňujem jej príspevok o víkende v Beskydoch, ktorý je zverejnený aj na portáli nezávislých profesionálov.

Zbalila som si len pár vecí…malý batoh na víkend, od ktorého som nič očakávala.

Ale stalo sa viac …
Privítal nás veľmi priateľsky mladý muž – Robert Vlach – organizátor tohto stretnutia, v malom hoteli v prekrásnych Beskydách. Večer sme sa postupne stretli všetci účastníci pri degustácii vína. Priznávam – nie som milovníčka tohto božského nápoja, ale nepopierateľne vytvoril priateľskú a rodinnú atmosféru. Milan Sedláček prešpikoval svoj odborný výklad aj mnohými vtipnými historkami a príbehmi z praxe, čím nás milo pobavil aj poučil.

Na druhý deň sme si užívali my „dolňáci” lesnú atmosféru na túre. Horský vzduch, spev vtáčikov, pohľad na lesy … Vyhladnutí a vysmädnutí sme sa vrútili do hotelovej reštaurácie a čakali, kedy nám prinesú náš dlho očakávaný obed. Keď sme uspokojili naše žalúdky…. spokojne sme sa vyvalili na posteli a zbierali energiu na prichádzajúci večer. A čo prišlo, to by mi ani nikdy nenapadlo.

Vstúpila som do miestnosti, v ktorej sa vznášala opojná vôňa vonných tyčiniek
…a spoznala som čajového majstra…

Najprv som podľahla skvelej chuti čaju…a potom neuveriteľnej charizme tohto muža. Bolo z neho cítiť pokoj, harmóniu… a dotklo sa to môjho srdca. Naladila som sa na rovnakú vlnovú dĺžku a celkom som sa vedela vcítiť do každého slova, ktoré nám hovoril …
Toto stretnutie prišlo ako blesk z jasného neba. Bezvýchodiskové situácie, zdravotné problémy, osobné prehry… zrazu všetko nabralo iný zmysel. Novú cestu, riešenie…
Pokoj mysle a harmónia v srdci – takto intenzívne som to nikdy nepocítila ako v ten večer. Mala som prázdnu hlavu a všetko bolo dobre tak ako bolo.

Ani nedokážem napísať všetky tie pocity, ktoré sa vo mne miešajú.
Môj batoh sa naplnil fantastickými zážitkami…spoznala som úžasných ľudí, ktorí ma prekvapili svojou srdečnosťou, nezištnosťou. Naučila som sa, ako sa má správne degustovať víno…vychutnávať chuť čaju. A ako si nájsť svoju správnu cestu…. Veľmi dúfam, že v budúcnosti sa stretneme opäť…pri skvelej šálke čaju. Možno i pracovne….no už teraz viem, že to bude stáť za to! Ďakujem Tebe Ferko, že si ma tam vzal so sebou…a ďakujem vám všetkým, lebo ste prispeli svojím úsmevom a pozitívnym naladením k obrovskej zmene v mojom živote.

Ďakujem z celého srdca!
Anna Kollárová

Založenie firmy – pokus prvý

Aj keď ja už som držiteľom živnostenského oprávnenia, rozhodli sme sa s Haničkou, že čajovňu budeme prevádzkovať v rámci firmy, ktorú si založíme. Skúsení a znalí nám radili založiť spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.).

No dobre, ale ako na to? Obával som sa byrokracie a toho, že vlastne ani neviem, čo na to budeme potrebovať. Našťastie mám dobrého kamaráta Roberta Kalapoša, ktorý zhodou okolností poskytuje podnikateľské poradenstvo a zakladá firmy takpovediac na kľúč. Keďže to nie je lacná záležitosť a on je fakt dobrý kamarát, dohodli sme sa, že nám pripraví podklady a objasní všetky potrebné úkony. My si potom už ostatné obehneme sami a firma bude za 14 dní na svete.

Vyzerá to byť jednoduché a aj je, ak narazíte na správnych úradníkov. Všetko sme si naplánovali, napísali spoločenskú zmluvu, dali sme dokopy všetky možné aj nemožné doklady, podpísali podpisový vzor, súhlasy s ustanovením do funkcie, no jednoducho všetko, čo treba.

Prvý úrad v poradí bol Odbor živnostenského podnikania na Mestskom úrade v Galante. K môjmu údivu, veľmi milá a ochotná pani, nám overila predmet činnosti, poradila, čo a ako máme poopraviť a na druhý deň sme podali Žiadosť o vydanie živnostenského listu. Pred pár rokmi, keď som začínal so svojou živnosťou to bolo úplne inak. V inom meste a v inom okrese sa mi dostalo, „ak nevieš – zisti si a potom sa vráť, ja si dopijem kávu”.

Takže živnosť ani tak nebolela. Iba 1000 Sk na kolok a pár podpisov na matrike.

Skočil som pre istotu aj na Daňový úrad, že čo a ako. Bol marec, čas podávania daňových priznaní, no aj tak som sa stretol s ochotou, a nie s podráždenou pani kvôli návalovému obdobiu.

Optimizmus nás teda neopúšťal, všade sa nám zatiaľ darilo. Zohnali sme peniaze z banky a už nám ostával iba Obchodný register.

Ešte musím upresniť, že sme s Hankou spísali splnomocnenie, aby som za ňu mohol konať. Nebudeme všade predsa chodiť dvaja a aj ušetríme nejaké peniaze u notára za podpisy. V Bratislave je to bežná prax. Robert je zakaždým splnomocnený od svojich klientov, tak sme si povedali, že to spravíme rovnako.

Nasledovalo podanie na Trnavský krajský súd o zápis do Obchodného registra. Pani na podateľni nám prezrela papiere a povedala, že do siedmych dní si môžeme prísť po rozhodnutie. Čo čert nechcel, surovo nás odmietli. Dôvod? Citujem: „Plnomocenstvo, ktoré navrhovateľ pripojil, súd uznal, a však z právneho úkonu, ktorým návrh je, nevyplýva že ho p. Kollárová podpísala v zastúpení p. Kocúrikom…” a nasleduje kopa citácií zo zákona. Ďalej im vadilo, že plnomocenstvo nie je pricvaknuté k spoločenskej zmluve, aj keď bolo uvedené v prílohách. Ďalej sa im zdalo nezrozumiteľné to, ako budú konatelia firmy konať. No čo je na tomto nezrozumiteľné:

„Za spoločnosť konajú konatelia samostatne. V prípade, ak je hodnota predmetu konania vyššia ako 100.000.-Sk, konajú konatelia spoločne. Konateľ koná za spoločnosť tak, že k vytlačenému alebo napísanému menu spoločnosti pripojí svoj vlastnoručný podpis uvedený v podpisovom vzore.”

Nasledovalo rozčarovanie, ba pocit beznádeje. Ako je možné, že bratislavský sudca denne odsúhlasí niekoľko takto podaných návrhov a trnavský nie? No nič to, bude to v poriadku. Robert nám poopravil papiere a podali sme námietku, pricvakli splnomocnenie k spoločenskej zmluve a zmenili spôsob konania konateľov.

Tento raz už odmietnutie neprišlo. Aspoň nie v tak krátkej dobe. Čakali sme skoro tri týždne a potom to prišlo. Zase nás odmietli. A dôvod? Aj keď sa na hlavu postavíme, tak nebola spoločenská zmluva podpísaná a že vraj dodatočne to ani nejde, i keď to splnomocnenie tam je od začiatku.

Právnička nám poradila, že sa síce môžeme naťahovať a odvolávať kade tade, bude to trvať mesiace a kladný výsledok je viac než nepravdepodobný. Na otázku, ako je možné, že v Bratislave to nie je problém a v Trnave je sme dostali odpoveď, že je to „zvykové právo”. Vyšší súdny úradník si zvykol vyložiť si zákon po svojom, a aj keď mám pravdu ja, on tiež, lebo to čo chce, nie je protizákonné.

V skratke, 13.000 Sk sa stratilo v štátnej pokladni. Dúfam, že p. Harabin bude mať za našich desať tisíc dosť benzínu do svojho služobného „bavoráka” a jeho rodinka sa bude pohodlne rozvážať.

Pozitívum je, že pracovníci prvého kontaktu na úradoch už vedia, že sú tu pre nás a nie my pre nich. Stačí už len to, aby sa p. Fico prestal snažiť o moje peniaze z druhého dôchodkového piliera a radšej si spravil poriadok na súdoch.

Nič iné nám neostáva iba zajtra skočiť na živnostenský úrad, usmiať sa na pani za priehradkou, odovzdať živnostenský list a na druhý deň s ešte väčším úsmevom požiadať o ten istý. Prečo? Lebo spoločenská zmluva musí byť podpísaná pred vydaním živnostenského listu. Sranda, však?

Jednu bitku sme prehrali, no vojna sa ešte neskončila. Len či mi neskrachuje firma kvôli poplatkom na úradoch.

Čajovňa v podkroví. Ako sa to celé začalo? Pokračovanie.

Minulý diel Čajovňa v podkroví. Ako sa to celé začalo, bol o spomínaní, mojich osobných pohnútkach, ako a prečo to celé začalo. V dnešnom dieli prezradím prečo budeme mať práve čajovňu a nie niečo iné.Takže som sa mal stretnúť so svojim kamarátom z detstva, kvôli jeho obchodnej ponuke. Pracuje pre G-profit.

Takže stretnutie bolo pred Vianocami a ja som už dopredu vedel, že ho nasmerujem iným smerom, než by on chcel. Mám totiž tiež nejaké dílerské skúsenosti a tak som si myslel, že budeme radšej spomínať na detstvo.

Ako neskôr vyšlo najavo, bol iba začiatočník a priviedol si svojho oblastného vedúceho, ktorý mal so mnou jednať. Stretli sme sa v jedom Šaľskom podniku na kávu. Už od začiatku mi jeho vedúci bol nejako povedomý. Trochu ma miatol ten oblek, ale bol som si istý, že ho poznám. Nakoniec ho prezradila náušnica v uchu. Bol to Marcel Kollár, podnikateľ, hudobník a hlavne – majiteľ čajovne. Marcelovi som sa zdal tiež povedomý a bodaj by nie. Už niekoľko krát sme sa stretli na Colour Feste v Šali, on ako hudobník a ja ako nadšený fanúšik.

V rýchlosti sme prebrali veci ohľadne G-profitu. Jasne videli, že svoje peniaze nechcem investovať do pyramídy, ale do niečoho úplne iného. Prešli sme teda na tému hudby a možností spoločenského života v našich susediacich mestách. Prebrali sme podnikateľské prostredie a klímu. Vyzvedal som sa o jeho aktivitách a na to, ako sa mu darí z čajovňou. Preriekol som sa, že by som tiež chcel mať vlastnú kaviareň alebo čajovňu. Na moje prekvapenie sa hneď ponúkol, že ak chcem tak mi pomôže. Pretože uvažoval, ako zužitkovať svoje skúsenosti a druhú čajovňu sám nechcel otvárať. Ponúkol sa, že mi odpredá „know how“. Vlastne ani nie tak odpredá ako, že si pomôžeme navzájom.

Keďže čas ma súril a musel som vrátiť auto dohodli sme sa na ďalšom stretnutí. Ponáhľal som sa domov, už vtedy rozhodnutý, že budem mať čajovňu. Veď ako často príde takáto ponuka? Vedel som, že to nemôžem zvládnuť sám a potrebujem niekoho, kto premýšľa podobne ako ja. Vlastne som vedel, že to musí byť Hanička. Prifrčal som domov a oznámil jej svoj nápad. Stalo sa presne to, čo som čakal. Prejavila to isté nadšenie a ja som vedel, že bez rozmýšľania ide do toho so mnou.

Oznámili sme to mojej žienke a rodine. Reakcie boli rôzne, no to nás moc netrápilo. Začali sme teda plánovať.

Tak a to je zatiaľ všetko. V najbližšom článku v rubrike Čajovňa v podkroví, budem písať o tom ako sme hľadali priestory.

Čajovňa v podkroví. Ako sa to celé začalo?

Príbeh našej Čajovne v podkroví sa začal odvíjať dávno v mojej minulosti. Ako to presne bolo a ako sme dospeli k čajovni, na to si pokúsim spomenúť práve v tomto článku.

Už od kedy som začal pracovať, uvedomoval som si, že to nie je cesta, ktorou sa chcem uberať. Bol som mladší, nechápal som, prečo musím čakať, kým všetci kolegovia predo mnou vymrú, kým sa dostanem do nejakej lepšej funkcie. Šéfove rozhodnutia sa mi zdali nezmyselné.

Tak som začal premýšľať, ako si zarobiť, aby ma to aj bavilo a aby som aj niečo vytvoril. Bolo to 23.3.2004, dal som sa na podnikanie. Založil som si živnosť a popri práci rozvíjal svoje aktivity. Začal som robiť webstránky, predávať počítače a dokonca som chvíľu robil aj “poisťováka”. Celé dni sme s kamarátom posedávali v štýlovom bare, kde hrala super
muzika, krásne čašníčky, kamarátsky majiteľ – no jednoducho pohoda. A vtedy som sa rozhodol, že raz budem vlastniť malý bar, kaviareň alebo čajovňu. No posedávaním v cudzej kaviarni to asi nedosiahnem.

Začal som plniť svoj sen. Pilnejšie pracovať, veľa sa učiť, nadväzovať kontakty a hlavne snívať. Medzičasom som sa šťastne oženil a získal aj super švagrinú a obrovskú hlučnú rodinu.

Trochu odbočím a spomeniem, že som sa u svokrovcov naučil nahlas rozprávať, lebo ma nikto nepočul a moja mamka si začala sťažovať na bolesť hlavy, keď u nich začneme zo ženou o niečom vášnivo debatovať.

Ako plynul čas usmialo sa na mňa šťastie, Pán Boh požehnal, či niečo podobné. Pred Vianocami som stretol kamaráta z detstva, ktorý mi porozprával, že robí pre nejakú spoločnosť, do ktorej by ma chcel zapojiť, kopa výhod, pyramída… Keďže tieto spolky neuznávam a mám svoje skúsenosti z poisťovníctva pre OVB, povedal som mu, že ma to nezaujíma. On stále nástojil, až som z nostalgie súhlasil, že sa s ním a jeho oblastným riaditeľom stretnem na káve.

Tak a to je zatiaľ všetko. Keďže je to dlhý príbeh pokračovanie na budúce.