Aj keď ja už som držiteľom živnostenského oprávnenia, rozhodli sme sa s Haničkou, že čajovňu budeme prevádzkovať v rámci firmy, ktorú si založíme. Skúsení a znalí nám radili založiť spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.).
No dobre, ale ako na to? Obával som sa byrokracie a toho, že vlastne ani neviem, čo na to budeme potrebovať. Našťastie mám dobrého kamaráta Roberta Kalapoša, ktorý zhodou okolností poskytuje podnikateľské poradenstvo a zakladá firmy takpovediac na kľúč. Keďže to nie je lacná záležitosť a on je fakt dobrý kamarát, dohodli sme sa, že nám pripraví podklady a objasní všetky potrebné úkony. My si potom už ostatné obehneme sami a firma bude za 14 dní na svete.
Vyzerá to byť jednoduché a aj je, ak narazíte na správnych úradníkov. Všetko sme si naplánovali, napísali spoločenskú zmluvu, dali sme dokopy všetky možné aj nemožné doklady, podpísali podpisový vzor, súhlasy s ustanovením do funkcie, no jednoducho všetko, čo treba.
Prvý úrad v poradí bol Odbor živnostenského podnikania na Mestskom úrade v Galante. K môjmu údivu, veľmi milá a ochotná pani, nám overila predmet činnosti, poradila, čo a ako máme poopraviť a na druhý deň sme podali Žiadosť o vydanie živnostenského listu. Pred pár rokmi, keď som začínal so svojou živnosťou to bolo úplne inak. V inom meste a v inom okrese sa mi dostalo, „ak nevieš – zisti si a potom sa vráť, ja si dopijem kávu“.
Takže živnosť ani tak nebolela. Iba 1000 Sk na kolok a pár podpisov na matrike.
Skočil som pre istotu aj na Daňový úrad, že čo a ako. Bol marec, čas podávania daňových priznaní, no aj tak som sa stretol s ochotou, a nie s podráždenou pani kvôli návalovému obdobiu.
Optimizmus nás teda neopúšťal, všade sa nám zatiaľ darilo. Zohnali sme peniaze z banky a už nám ostával iba Obchodný register.
Ešte musím upresniť, že sme s Hankou spísali splnomocnenie, aby som za ňu mohol konať. Nebudeme všade predsa chodiť dvaja a aj ušetríme nejaké peniaze u notára za podpisy. V Bratislave je to bežná prax. Robert je zakaždým splnomocnený od svojich klientov, tak sme si povedali, že to spravíme rovnako.
Nasledovalo podanie na Trnavský krajský súd o zápis do Obchodného registra. Pani na podateľni nám prezrela papiere a povedala, že do siedmych dní si môžeme prísť po rozhodnutie. Čo čert nechcel, surovo nás odmietli. Dôvod? Citujem: „Plnomocenstvo, ktoré navrhovateľ pripojil, súd uznal, a však z právneho úkonu, ktorým návrh je, nevyplýva že ho p. Kollárová podpísala v zastúpení p. Kocúrikom…“ a nasleduje kopa citácií zo zákona. Ďalej im vadilo, že plnomocenstvo nie je pricvaknuté k spoločenskej zmluve, aj keď bolo uvedené v prílohách. Ďalej sa im zdalo nezrozumiteľné to, ako budú konatelia firmy konať. No čo je na tomto nezrozumiteľné:
„Za spoločnosť konajú konatelia samostatne. V prípade, ak je hodnota predmetu konania vyššia ako 100.000.-Sk, konajú konatelia spoločne. Konateľ koná za spoločnosť tak, že k vytlačenému alebo napísanému menu spoločnosti pripojí svoj vlastnoručný podpis uvedený v podpisovom vzore.“
Nasledovalo rozčarovanie, ba pocit beznádeje. Ako je možné, že bratislavský sudca denne odsúhlasí niekoľko takto podaných návrhov a trnavský nie? No nič to, bude to v poriadku. Robert nám poopravil papiere a podali sme námietku, pricvakli splnomocnenie k spoločenskej zmluve a zmenili spôsob konania konateľov.
Tento raz už odmietnutie neprišlo. Aspoň nie v tak krátkej dobe. Čakali sme skoro tri týždne a potom to prišlo. Zase nás odmietli. A dôvod? Aj keď sa na hlavu postavíme, tak nebola spoločenská zmluva podpísaná a že vraj dodatočne to ani nejde, i keď to splnomocnenie tam je od začiatku.
Právnička nám poradila, že sa síce môžeme naťahovať a odvolávať kade tade, bude to trvať mesiace a kladný výsledok je viac než nepravdepodobný. Na otázku, ako je možné, že v Bratislave to nie je problém a v Trnave je sme dostali odpoveď, že je to „zvykové právo“. Vyšší súdny úradník si zvykol vyložiť si zákon po svojom, a aj keď mám pravdu ja, on tiež, lebo to čo chce, nie je protizákonné.
V skratke, 13.000 Sk sa stratilo v štátnej pokladni. Dúfam, že p. Harabin bude mať za našich desať tisíc dosť benzínu do svojho služobného „bavoráka“ a jeho rodinka sa bude pohodlne rozvážať.
Pozitívum je, že pracovníci prvého kontaktu na úradoch už vedia, že sú tu pre nás a nie my pre nich. Stačí už len to, aby sa p. Fico prestal snažiť o moje peniaze z druhého dôchodkového piliera a radšej si spravil poriadok na súdoch.
Nič iné nám neostáva iba zajtra skočiť na živnostenský úrad, usmiať sa na pani za priehradkou, odovzdať živnostenský list a na druhý deň s ešte väčším úsmevom požiadať o ten istý. Prečo? Lebo spoločenská zmluva musí byť podpísaná pred vydaním živnostenského listu. Sranda, však?
Jednu bitku sme prehrali, no vojna sa ešte neskončila. Len či mi neskrachuje firma kvôli poplatkom na úradoch.
